Správa z Obliehaného Mesta

Spomienky na vojnu žijú v tele všetkých jazykov. Po kožou jazyka bolo vynájdených niekoľko zbraní, na kostiach slov pochodovali víťazi.

Neexistuje nič nezvučnejšie než zvuk strely, keď sa vietor hrá s vetvami a mesiac skromne prechádza oblohou. Dieťa si rukami zakrýva oči, žena vyšíva svadobné šaty, vlci vyjú a vyjú a z malej lampy sa dymí. Na balkóne jazyka stojí dieťa. Preletí lietadlo, zničí dom a balkón, chór striel sa ozýva v diaľke slov, cestujúci striel odchádzajú a niekedy sa aj vracajú. Menia sa na fotografiu v ráme na stenách labyrintu jazyka.

Spomienky na vojnu sú bolestnejšie než jej história. V tomto období svetové mocnosti pripravujú svoje námorníctvo a lietadlá na bombardovanie perzského jazyka. Predtým zhodili mnoho nočných môr do snov jazyka, sankciami a ponižovaním. Aj diktátori, jeden za druhým, si prišli vypýtať vojnu, aby umrela poézia, aby sa svet vyprázdnil. V tomto období sa ľudia v geografii Iránu dotýkajú pochodu nočných môr storočí na svojej pokožke. Básnici nemajú dvere do sveta mocností, nikdy ich nepotrebovali. Básnici rozumejú žijúcemu telu človeka. Irán bol domovom Hafeza, Khayyama a Rumiho. Krajinou, kde odbojári a bojovníci za slobodu zomreli pred popravčou čatou recitujúc poéziu a spievajúc partizánske piesne. Tragická krajina je opäť ohrozená. V každej vojne sa prebudí pamäť všetkých vojen, bude svedčiť a varovať nás. Možno ak sa dnes básnici pokúsia napísať o svojich spomienkach, spomienkach jazyka vojny, ovplyvnia niekoľkých ľudí, aj keď len menšinu. Nemám na mysli spomínanie na históriu, ale privolávanie spomienok, ktoré žili v tele vášho jazyka.

Milí básnici, pošlete mi jednostranovú spomienku na vojnu na nasledujúcu adresu: mohsenemadi@gmail.com? Spomienku, ktorú žilo vaše telo alebo telo vášho jazyka. Spomienky budeme publikovať v niekoľkých jazykoch spolu s básňou každého básnika. Týmto pozývam všetkých básnikov sveta, teda, súčasnú korporealitu svetovej poézie. Prosím pošlite túto pozvánku všetkým básnikom, ktorých poznáte.

Vyjadrite sympatie iránskemu ľudu a iránskym básnikom, ktorí si nezvolili diktátorov svojej krajiny, no ani sa nedožadovali zasahovania svetových mocností do ich záležitostí, ľuďom, ktorých sny o slobode a všetky oslobodzovacie hnutia krajiny by boli v tejto vojne pochované. V tejto krajine ľudia stále načúvajú hlasu básnikov, nezabudnite na nich!

Submit your comment

Please enter your name

Your name is required

Please enter a valid email address

An email address is required

Please enter your message

Report from the Besieged City/Informe sobre la ciudad sitiada/گزارش شهر محصور/ Správa z obliehaného mesta © 2017 All Rights Reserved